Autorské práva na webe: ako sa vyhnúť chybám

Všetko, čo potrebujete vedieť o autorských právach na obsah

Autorské práva na webe sú vecou už diskutované v počiatkoch internetu. Na jednej strane nájdeme tých – ako programátorský génius Sam Williams, autor prorockej a vizionárskej knihy Slobodný kód –, ktorí by chceli sieť bez autorských práv, v ktorej by obsah, a najmä softvér, mohol voľne obiehať a byť zdieľané. Na druhej strane máme umelcov, nahrávacie spoločnosti, nadnárodné spoločnosti a autorov, ktorí namiesto toho požadujú uplatnenie záruk a nariadení na ochranu skladieb, obrázkov, kníh atď. Otázka nie je vôbec jednoduchá: ak v analógovom veku bolo ovládanie pirátstva a duplikácie obsahu celkom triviálne (spomeňte si na nemotornú a dnes už zastaranú prax „napaľovania“ DVD doma), digitálna už zo svojej podstaty má otriasol samotným konceptom autorských práv, čo spôsobuje problémy mnohým hráčom v sektore, veľkým či malým. 

A tak sme sa ocitli pred úplne iným svetom, kde sa rozdiel medzi tým, čo je legálne a čo je nelegálne, extrémne rozmazal. Dnes má autorské právo veľa odtieňov v závislosti od krajiny, v ktorej sa nachádzame, a predpisov, ktoré musíme dodržiavať. Je však jasné, že aj z tohto pohľadu internet poriadne pomýlil karty a efektívne zbúral geografické a dokonca aj časové hranice. To, čo bolo v krajine možné, dnes už nie je možné, pretože používanie obsahu sa vďaka webu dramaticky rozširuje. Nie je náhoda, že mnohé vlády s vojenskými alebo retrográdnymi vládnucimi triedami pri moci predpokladajú formy cenzúra obsahu vydávaná za ochranu autorských práv. Veci z iného sveta? Žiaľ, nie: reforma Európskej únie v oblasti autorských práv by podľa niektorých mohla otvoriť dvere podobnej zmene, aká sa už v zápachu diktatúry udiala v Číne a iných krajinách. Predtým, ako sa pozrieme na toto riziko, urobíme krok späť a pokúsime sa plne pochopiť súčasné prostredie digitálnych autorských práv.

NÁPAD CREATIVE COMMONS PRE ETICKÉ AUTORSKÉ PRÁVA

Ak je pravda, že autorské práva online vyzerajú ako niečo oveľa zložitejšie a zafajčenejšie ako tradičné „papierové“ autorské práva, je tiež pravdou, že niekto, a to nehovoríme o politikoch, pochopil tieto kritické otázky a rozhodol sa navrhnúť alternatívu trasu. V roku 2002 sa tak na návrh profesora práva Lawrencea Lessiga z Harvardskej univerzity zrodili licencie Creative Commons, na polceste medzi úplným autorským právom a verejnou doménou. V podstate ide o súbor licencií ktoré jasne a bezprostredne ilustrujú, aké slobody sa autor určitého diela rozhodol udeliť a aké podmienky si stanovil pre použitie samotného diela nielen online, ale aj offline.

Ktorýkoľvek producent obsahu (bloger, copywriter, grafický dizajnér atď.) sa môže rozhodnúť, ktorú licenciu uplatní, bez toho, aby musel prechádzať registráciou alebo vkladom. Trochu ako keby osoba autonómne pripojila zdieľanú virtuálnu značku, ktorá je schopná signalizovať zvyšku komunity práva a povinnosti spojené s duševnou prácou. Intuitívny mechanizmus založený na etike a transparentnosti ako základných hodnotách siete. A v skutočnosti bol úspech Creative Commons rýchly a nezastaviteľný: za desaťročie sa počet licencií nekonečne znásobil a dnes symbol CC používajú reality ako CERN, INSTAT, Biely dom (aspoň pre časť obsahu stránky ), bez započítania platforiem s miliónmi návštevníkov denne, ako je napríklad Wikipedia. Ale jeden problém zostáva: ak sa niekto rozhodne porušiť licencie Creative Commons zvládne to bez väčších problémov. Našťastie existujú opravné prostriedky pre sieťové skripty, pozrime sa, čo sú zač.

PRAKTICKÉ NÁSTROJE A RIEŠENIA NA ZASTAVENIE SKRIPTOV

Kto by si nepamätal skúšky v škole a všade prítomné skriptá v službe? Na internete je tento fenomén nekontrolovateľný a neprejde deň bez porušenia autorských práv. Licencie Creative Commons sú platnými nástrojmi na demonštráciu možných použití diela, ale nie na blokovanie zlých ľudí. Majitelia elektronického obchodu, blogeri, vydavatelia a každý, kto produkuje obsah, sa následne ocitne v strachu, že bude kopírovaný plod ich práce bez akejkoľvek odmeny a uznania. Ako sme povedali, existujú rôzne riešenia, ako sa chrániť. Niektoré sú preventívne: napríklad doplnok Wp Content Copy Protection, ktorého cieľom je zabrániť používateľom kopírovať zvýraznený obsah kliknutím pravým tlačidlom myši. Alebo vodoznak, ktorý sa má umiestniť na obrázky, aby sa zabránilo nechcenému opätovnému použitiu. Je samozrejmé, že tí najšikovnejší zvládnu obísť aj tieto prekážky, preto je dobré implementovať ďalšie doplnkové monitorovacie a kontrolné stratégie. Odporúčame okrem iného vyskúšať nástroj Report Scaper od spoločnosti Google alebo slávny a oceňovaný Copyscape. Týmto spôsobom bude možné overiť, či bol obsah duplikovaný, čím sa okrem iného vyhnete nebezpečným sankciám zo strany spoločnosti Google. 

REFORMA AUTORSKÝCH PRÁV SCHVÁLENÁ PARLAMENTOM EÚ

Po odfotografovaní súčasného stavu techniky je teraz potrebné čeliť krátkemu exkurzu, čo by sa teoreticky mohlo stať najväčšou (a pre niektorých vážnou) revolúciou v oblasti autorských práv, aj keď len v rámci digitálneho ekosystému „Európskej únie“. . Ide o reformu, ktorej zámerom je chrániť autorské práva jednotlivcov, ktorá však naopak zasiahne malé ryby v prospech veľkých vydavateľov a nadnárodných spoločností, akými sú Facebook a Google. To je názor veľkej časti tých, ktorí pracujú na webe každý deň. Prečo takýto záver? Dôvod treba hľadať v článkoch 11 a 13 reformy, ktoré hovoria o tom, čo sa okamžite premenovalo na „daň za prepojenie“ (článok 11) a hypotetické „filtre“, ktoré sa majú použiť na akýkoľvek obsah platformy, sa načíta (článok 13) , počnúc obrovským Youtube a končiac najmenším univerzitným experimentom stránky vyvinutej na zdieľanie videí, skladieb a iného verejného materiálu.

Presnejšie povedané, podľa článku 11 každý, kto zdieľa úryvok článku (pozri agregátory správ, ako sú Google News), bude musieť zaplatiť poplatok autorovi tohto článku. To by však riskovalo poškodenie nie tak Google, ale radov malé blogy, portály a časopisy, ktoré vďaka Google News každý deň získavajú cielenú návštevnosť. Článok 13 by mohol mať rovnako škodlivé dôsledky: v tomto prípade hovoríme o cenzúre v tom zmysle, že uvažovanie o zavedení preventívnych filtrov na hodnotenie originality obsahu (a pod obsahom máme na mysli najmä videá) by skončilo ohrozením slobody prejavu. , pretože roboty a softvér by boli poverené úlohou analyzovať (aj) tvorivá časť diel, ktoré sa ťažko zarámujú pretože napríklad umelecké alebo satirické. Komik, ktorý číta výroky politika pomocou vlastných slov na vytvorenie náčrtu, alebo tvorca videa, ktorý upraví hudbu filmu na natočenie avantgardného dokumentu, by po definitívnom schválení tejto reformy skončil vylúčením. z akéhokoľvek digitálneho komunikačného kanála ako porušovatelia autorských práv iných.

Nehovorí sa, že sa to takto skončí: zákon teraz bude musieť prejsť do Európskej rady a schváliť ho každá krajina, potom prejde na konečné hlasovanie celého parlamentu. Dovtedy zostávame v napätí čakanie na udalosti.

výcvik