Filozofia GDPR: Prečo je súlad s predpismi o ochrane osobných údajov nevyhnutný?

Keď sa narodíme, okamžite sa nám niečo spája: naše meno! Hneď potom dostaneme priezvisko, pretože potvrdzuje príslušnosť k rodine. Všetci sa učíme oslavovať dátum narodenia a poznať miesto, kde sme sa narodili alebo kde žijeme spolu s ostatnými, miesto, ktoré nakoniec identifikuje komunitu. Tá istá komunita sa postupom času obohacuje a odlišuje vďaka údajom, ktoré popisujú vzťahy medzi jej členmi. Dáta opisujú, kto sme, ako slová opisujú naše bytie, to všetko časom buduje našu identitu a osobnosť pre nás a pre každého, kto sa chce s nami vysporiadať. Mnohé zdanlivo bežné údaje, ktoré rôznymi spôsobmi tvoria informácie, vystihujú nás samých, kto sme, čo si myslíme, čo máme radi a čo milujeme. Veľa kociek, ktoré spolu definujú našu identitu, naše bytie a ktoré nám dávajú spolupatričnosť.

Zakaždým, keď sa stretneme s neznámym človekom, potrebujeme nielen údaje, ako je farba pleti, výška, vôňa, ale aj tie „bežné“ údaje, ktoré nám umožňujú spracovať informácie užitočné na jeho identifikáciu, definovanie jeho spolupatričnosti, ... skrátka poznať ho.

A tak tehlička po tehličke, dáta po dátach, korelácia po korelácii, budujeme súbor informácií, vďaka ktorým sme poznaní a umožňujú nám mať vzťahy s ostatnými. Aj keby sme boli na pustom ostrove, stále by sme potrebovali tieto údaje vytvoriť, aby sme udržali rovnováhu, našu vlastnú identitu.

Súbor údajov je preto pre nás jedinečný.

Ich ochrana, ich obrana a rešpekt voči druhým sa stáva ochranou práva byť sám sebou, neodňateľným právom a zákony ľudí ho nemôžu nechrániť, pretože by to bolo ako ignorovať, kto sme a našu existenciu v živote.

Dnes je táto naša identita ohrozená na rôznych frontoch, jednak tými, ktorí chcú poznať jej tajomstvá, aby našli naše slabosti a možno ich využili alebo predali iným, ktorí nám chcú bez toho, aby sme si to uvedomovali, ponúknuť nejaký produkt, myšlienka, presvedčenie alebo iné.

Dnes má pre tých, ktorí chcú vedieť, s kým ďalším sa môžeme spájať, veľkú hodnotu poznať naše údaje. Komu sa ich podarí mať, môže sa potom na tieto agregáty obrátiť so zdravými či nezdravými nápadmi. Technológia a jednoduchosť komunikácie prostredníctvom ukazovania množstva kociek a údajov, ktoré nám patria, vedie k tomu, že nás spoznávajú a uznávajú tí, s ktorými by sme sa možno len ťažko stretli, ku komunikácii s tými, ktorých spája vášeň, umelecká činnosť, šport alebo dokonca aj politická príslušnosť. Zakaždým, keď zveríme do rúk iných časť seba, časť, ktorá k nám neodmysliteľne patrí a ktorú by iní nesprávnou kombináciou takýchto údajov mohli využiť tak, že sa nám nepáči, alebo ešte horšie, použiť ho na úpravu našej identity, ukradnúť ho po jednom kuse a obmedziť naše právo byť a existovať.

Pojem dôvernosti

V poslednej dobe sa veľa hovorí o GDPR alebo súkromí, pričom sa zabúda na to, že v talianskom jazyku existuje výraz, ktorý správne vyjadruje význam práva, ktoré majú tieto pravidlá chrániť: ide o „dôvernosť“, taliansky výraz, ktorý vhodnejšie pre popisuje, čo chcete chrániť.

Pojem „súkromie“ pochádza z americkej jurisprudencie keď sa koncom 1800. storočia zaviedol pojem súkromie ako „právo byť ponechaný sám“ alebo právo byť ponechaný sám (alebo v pokoji) s cieľom obmedziť zasahovanie iných ľudí do súkromného života človeka. V anglosaskom svete sa tento pojem ľahko udomácnil v populárnej kultúre a dnes je súčasťou mnohých profesií, pomyslite si napr. súdne alebo lekárske.

Okrem toho by sa súkromie nemalo zamieňať s právom na tajomstvo alebo „ochranu“ osobných údajov, ale ak niečo, tak je to ich dôsledkom. Azda najsprávnejšou formuláciou z hľadiska práva bola formulácia zosnulého Rodota, keď s nadhľadom poznamenal, že teraz smerujeme k spoločnosti, v ktorej vďaka technológiám vieme o každom všetko, preto bolo potrebné zaviesť nejaké základné ochrany tohto práva. Spoločnosť Rodotà v podstate nezakazovala používanie osobných údajov, ale regulovala ich dostupnosť a používanie iba v prípade, ak by existoval zákonný, konkrétny a oprávnený dôvod na spracovanie týchto údajov a následne aj osobných údajov jednotlivca. Správne rozšíril tieto aspekty aj na takzvané právnické osoby a dôvodom a dôvodom, prečo sa tam musíme dostať, alebo sa aspoň vrátiť k ochrane týchto postáv je, že dnes už aj v zákone existuje existencia zložených entít, ktoré sa spájajú ako unikum a ako také môžu konať a interagovať, byť rozpoznané a identifikované.

Klasifikácia stupňa dôvernosti týchto údajov a informácií, ktoré z nich možno viac-menej explicitným spôsobom odvodiť, je následnou a následnou skutočnosťou tohto vyhlásenia.

Aj pred modernými zákonodarcami vždy rád upozorňujem, že existuje realita, ktorá funguje už viac ako 2000 rokov a ktorá svojho času riešila problém ochrany práv človeka v celom rozsahu. Touto skutočnosťou je katolícka cirkev, ktorá do kánonického práva vložila „právo na dobrú slávu a súkromie“ („normae in bonam famam atque intimitatem tuendam“) spojené s prirodzenosťou človeka ako ius nativum. Kanonický zákonodarca vyjadruje toto právo v kán. 220 Kódexu, ktorý ho rozširuje na „každého“, aj keď nie je katolík alebo nie je pokrstený, a vkladá ho do kontextu právnej úpravy, ktorá je súčasťou kán. 208-223, ktorý načrtáva vzťahy v rámci cirkevnej reality chápanej ako spoločenstvo ľudí.

Už používanie pojmu „dobrá povesť“ a jeho koncepcie zavádza zoznam vzťahov s inými, preto je potrebné vylúčiť a odstrániť informácie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek spôsobom mohli byť škodlivé, pretože by to bránilo porozumeniu a spoločenstvu s každým iné.

Sú to silné koncepty, ktoré sa líšia od súhrnného prekladu do angličtiny „dobrá povesť“, oveľa podstatnejšie ako hovädzie a obmedzené používanie termínu „súkromie“; tieto pojmy sú kľúčom k lepšiemu pochopeniu toho, čo nás identifikuje, a informácií o nás získaných z dátovej korelácie. Z toho vyplýva dôležitosť ochrany a správneho používania údajov, ktoré, aj keď sú obmedzené, môžu o nás nepriamo generovať informácie, ktoré môžu spôsobiť škodu alebo môžu byť použité na ich vytvorenie, a tak podkopať našu „dobrú povesť a našu dôvernosť“. Keď počujete „nemám žiadne osobné údaje“, zamyslite sa nad tým, že to nie je možné, pretože každý z nás má „triviálne“ údaje, ktoré si však, keď sa dáme do súvislostí, budujú vyššie spomínané dobré alebo zlé renomé. Keď teda pochopíme, že zaobchádzame s ľuďmi a nie s číslami, ľahšie pochopíme, že je potrebné sa vždy starať o svoju identitu a kontakty.